Choroba motýlích krídel – viditeľná a rôznorodá zriedkavá choroba

Úvod

Choroba motýlích krídiel azda najviac zviditeľňuje všetky aspekty zriedkavých chorôb. Má nízku prevalenciu v populácii, teda spĺňa kritérium na zriedkavé choroby. Prevalencia je menej než 1 na 2 000 osôb. Choroba je charakterizovaná tvorbou pľuzgierov, ale s výraznou variabilitou prejavov a závažnosti. Poškodenie kože je niekedy vyslovene benígne a na opačnej strane spektra až ohrozuje život človeka. Rozlišujeme štyri základné typy a množstvo podtypov epidermolysis bullosa (EB) a napriek relatívne jednoduchej vizuálnej diagnostike sú presná diagnostika a klasifikácia zložité. EB je dedičná choroba, podmienená mutáciami v rôznych génoch. Dokumentované sú typy dominantnej a recesívnej dedičnosti. Aj liečba je veľmi variabilná, od jednoduchej prevencie tvorby pľuzgierov, napríklad nosením správnej obuvi, až po extrémne náročné ošetrovanie pacienta špeciálnymi prostriedkami. EB patrí ku chorobám, na ktoré sa výrazne poukazovalo v začiatkoch vývoja európskych iniciatív na zlepšenie diagnostiky a liečby zriedkavých chorôb (ZCH) ako na modelové príklady komplexnosti problematiky.

Najkomplexnejšia internetová stránka pre zriedkavé choroby s osobitnou klasifikáciou, ORPHANET, v súčasnosti uvádza 44 rozlíšiteľných EB chorôb a EB syndrómov (1). Najnovšia iniciatíva v oblasti ZCH je zameraná veľmi prakticky na európsku podporu diagnostiky a liečby prostredníctvom európskych referenčných sietí (ERN), pričom ERN Skin je jednou z 24 sietí uznaných a podporovaných Európskou komisiou (2). Základom ERN je zdieľanie skúseností, praktická pomoc v diagnostike a v manažovaní pacientov, ale aj výskum chorôb a podpora vývoja liekov na zriedkavé choroby. Vytvárajú sa zdieľané registre pacientov, vďaka ktorým sa ďalej rozvíjajú skúsenosti a vzdelávanie špecialistov. V Európe sa venuje tejto problematike okolo 80 pracovísk, a sú uvádzané 4 ERN pre túto chorobu (8). DEBRA (The Dystrophic Epidermolysis Bullosa Research Association of America – DEBRA of America) je celosvetovo rozšírená pacientska organizácia zameraná na všestrannú podporu problematiky EB vrátane výskumu a podpory rodín, ktorá pôsobí aj na Slovensku (3, 4).

Dedičné formy EB tvoria širšiu skupinu chorôb. Všetky typy a podtypy EB sú zriedkavé, incidencia sa v USA uvádza 1 na 53 000 novorodencov, prevalencia v populácii je 1 na 125 000. Obdobné epidemiologické štatistiky sú aj z krajín Európy.

Etiológia a klasifikácia

Variabilita prejavov je od lokálnej tvorby pľuzgierov na rukách a nohách až po generalizované postihnutie kože a dutiny ústnej a poškodenie viacerých vnútorných orgánov. Podmieňuje to štruktúrová fragilita epidermis a niektorých ďalších tkanív. Štyri hlavné typy sú EB simplex (EBS), junkčná EB (JEB), dystrofická EB (DEB) a Kindlerovej syndróm (Tabuľka č. 1). Klasifikácia EB u pacienta do niektorého z množstva podtypov je však komplexná. Použije sa opis podrobného klinického nálezu s lokalizáciou a charakteristikou kožných zmien, s vývojom a rozsahom kožných zmien, s vekom nástupu príznakov a s nálezmi o celkovom zdravotnom stave. V rodinnej anamnéze pátrame po výskyte aj minimálnych príznakov u členov rodiny s cieľom vyhodnotiť pravdepodobný typ dedičnosti subtypu. Imunohistochémia je zameraná na antigénnu štruktúru a na farbenie štruktúr a je to podstatná laboratórna metóda klasifikácie subtypov. U jednotlivých subtypov dnes poznáme príslušné poškodené proteíny. Elektrónová mikroskopia prispieva k diagnostike subtypov identifikáciou vrstvy epidermis, v ktorej sa pľuzgiere tvoria. Každý subtyp má známe mutácie v príslušnom géne kódujúcom niektorý proteín. Tieto proteíny sú osobitne zapojené do udržiavania štrukturálnej stability keratinocytov a adhézie keratinocytov na dermis. Na základe genotypovej a fenotypovej variability je opísaných viac než 30 odlišných typov.